Spomienka na pionierské tábory
Do pionierských táborov som chodil veľmi rád. Aj to sa stalo, že cez prázdniny som absolvoval aj dva turnusy. V začiatkoch pioniera nebol ešte veľký záujem o prežitie časti prázdnin v táboroch.Pri odchode do tábora som mal v kufríku všetko úhľadne poukladané s neodmysliteľným zoznamom vecí, ktoré sa v ňom nachádzali. Po príchode domov o úhľadnosti nemohlo byť ani reči. Niekedy sa stalo, že niečo chýbalo, ale mohlo v ňom byť aj niečo naviac.
Človek tam zažil veľa humorných príhod. No stávalo sa, že niektorý synáčik, či dcérka si aj poplakali, ale iba tak potajme, aby sa z nich ostatní nesmiali. Ubytovanie bolo väčšinou zabezpečené v podnikových rekreačných zariadeniach, alebo v školách, ktoré mali školskú kuchyňu. Dozor bol zabezpečený pedagógmi. Hlavný vedúci tábora a oddieloví vedúci, alebo vedúce. Zdravotný dozor bol zabezpečený praktickým lekárom. Ak si niekto myslí, že pionierské tábory boli založené na politickom základe, tak je na veľkom omyle.
(Foto: Odznak, hodnostné označenie pioniera a príslušnosť ku pionierskej skupine a oddielu, pracka z opasku)
Deň sa začínal budíčkom a rannou hygienou. Neodmysliteľnou súčasťou bola aj rozcvička, ktorú nie každý mal v obľube. Oficiálne deň začínal vztyčovaním vlajky. Potom sa prečítal rozvrh činnosti na celý deň. Dopoludňajšia aktivita bola venovaná praktickým činnostiam. Učili sme sa viazať uzly, spoznávať zvieratá, stromy, založiť ohník a pod.
Strava bola podávaná 5 x denne. Po obede bol jednohodinový povinný odpočinok, ktorý tiež nebol u každého v láske, ale pedagogický dozor mal v tom čase tiež oddych. Popoludňajšia činnosť bola väčšinou zameraná na športové súťaže, ktoré sa pravidelne vyhodnocovali. Večer sa rozdávali dopisy došlé od rodičov, či kamarátov. Každý mal z toho radosť. Potom až do večere nastal čas voľnosti, samozrejme pod dozorom.
Robili sa aj pešie túry do blízkeho okolia, ale aj autobusové výlety za kultúrnymi pamiatkami. Spomínam si, že sme boli na exkurzii v neďalekom roľníckom družstve, kde pestovali červené melóny. Na poli ostalo dosť plodov, ktore neboli súce na predaj, tak nám dovolili aby sme si na nich pochutnali. Táto dobrota bola pre nás neskoršie veľkým trápením. Melóny sme "otvárali" jednoduchým hodením o zem. Po ich konzumácii sme boli celí sladkí a lepkaví. Na ceste do tábora nebol žiaden potôčik aby sme sa poumývali a tak naša cesta vyzerala tak, že okolo nás bol roj múch, včiel a osičiek, pritom sme si museli dosť často odskakovať na potrebu.
Moji synovia tiež radi chodili do táborov. Dokonca aj do zahraničných. Starší z nich pri ceste z Bulharska vlakom sa hral s cestovnou doložkou (namiesto cestovného pasu) a prievan ho tohto dokladu nenávratne pozbavil. Pri pasovej kontrole bolo nevysvetliteľné, že pionierov bolo viac ako týchto dokladov. Pri jednej z vychádzok do prírody v okoli Drienice si syn zvolil samostatnú trasu od ostatných a vyliezol na pomerne dosť vysokú skalu. Dole to už ale nešlo. Museli mu zavolať Horskú službu a tí ho potom zlanili dole.
(Foto: história v pionierskom tábore Kysak-Brezie v roku 1981)
Na konci každého turnusu sa podpálila veľká vatra. Sedeli sme okolo nej a o pesničky tiež nebola núdza. Boli to pekné chvíle v detstve. Mladí sa naučili žiť aj bez rodičov, hoci len na krátku dobu. Rodičia si tiež oddychli od svojich ratolesti. A čo bolo hlavné, nestálo to skoro žiadne peniažky. Financované to bolo cez príspevky od zamestnávateľa i od vtedajšej organizácie Revolučné odborové hnutie.
(Foto: Sochy pionierov pri fontáne venovanej výročiu založenia pionierskej organizácie)
Text a foto: Jaroslav Dulina