PREŠOV – metropola východného Slovenska (Martin Kubuš)
Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 spôsobila na území vtedajšieho Československa zásadné územné zmeny. Slovensko vtedy stratilo 20 % územia (10 423 km²), 779 obcí s 860 tisícmi obyvateľov. V tom bolo 170 čisto slovenských obcí a 276 287 Slovákov. Hranica s Maďarskom sa zmenila a na juhovýchodnom Slovensku opisovala líniu Jelšava – Rožňava – Košice – Michalovce – Veľké Kapušany – Užhorod – Mukačevo (vrátane týchto miest) až po rumunskú hranicu. Nová situácia si vyžiadala aj nové územnosprávne členenie Slovenska, ktoré následne viedlo k zviditeľneniu dovtedy nevýrazných a menej známych častí krajiny. Aj keď Prešov nepatril medzi neznáme mesta krajiny, stratou Košíc sa mu naskytla šanca predstaviť sa ako nová metropola východného Slovenska.
Po vzniku Slovenskej republiky a po odstúpení Košíc Maďarsku prebral Prešov ich prestížne postavenie. To ho posunulo na druhé najvýznamnejšie miesto v krajine, a to hneď po Bratislave. Z Košíc sa sem presťahovalo viacero štátnych úradov, bánk a iných významných inštitúcií a podnikov (rozhlas, tlačiarne, priemyselné závody...). Dôležitým cirkevno-správnym centrom sa Prešov stal po tom, ako sa sem presťahovali rímskokatolícke biskupstvo a evanjelické biskupstvo a. v. Východného dištriktu. Gréckokatolícke biskupstvo už v Prešove zastupoval na úrovni diecézneho administrátora P. P. Gojdič. Celoštátny význam mesta podčiarklo aj zriadenie nemeckého konzulátu. Ako ďalší dôkaz vzrastajúceho významu Prešova bolo vytvorenie vojenského strediska a iných vojenských inštitúcií. Prešov sa stal sídlom Šarišsko-zemplínskej župy.
Prešovský okres mal do 2. novembra 1938 len 88 obcí. Po viedenskom verdikte sa rozšíril o ďalších 28 obcí bývalého Košického okresu, a tak v roku 1940 mal už 116 obcí. S počtom obyvateľstva patril Prešovský okres medzi najväčšie okresy na Slovensku.
Po sčítaní ľudu bolo v roku 1940 v Prešove približne 24 400 obyvateľov. V roku 1942 sa populácia mesta rapídne zvýšila. Mesto malo takmer 37 tisíc obyvateľov. Jedným z dôvodov takéhoto stavu bol veľký stavebný rozmach a získanie statusu centrálneho mesta východu krajiny, ktorý sa tak stával domovom pre čoraz väčší počet obyvateľstva. Z výsledku sčítania ľudu z 12. januára 1945 sa dozvedáme, že v závere vojny sa počet obyvateľov v Prešove prudko znížil z predchádzajúcich 37 000 až na 15 674 občanov. Dôvodom boli deportácie židovského obyvateľstva v roku 1942 a začiatkom roku 1945 priblíženie sa frontu a následná evakuácia mesta.
Aj napriek dôležitému postaveniu Prešov neoplýval významnými priemyselnými podnikmi. Jeho dominantnú stránku tvorilo predovšetkým peňažníctvo. V roku 1942 bol domovom 16 peňažných ústavov a poisťovní. Význam mesta dokumentuje tiež fakt, že 23. novembra 1938 bola do Prešova premiestnená aj Národná banka.
Nedostatok priemyslu mesto kompenzovalo poľnohospodárskou produkciou. Práve to počas vojny umožnilo jeho rast, keď sa potraviny stali strategickým tovarom. Vďaka svojej polohe v obilninárskej a zemiakarskej oblasti mesto nepocítilo ohrozenie svojho hospodárskeho napredovania. Na konjunktúre sa podieľalo hlavne vlastnými a pomerne bohatými potravinovými zdrojmi. Tie boli počas vojnového obdobia jednou z najdôležitejších komodít. Prešovskí poľnohospodári v rokoch druhej svetovej vojny boli častokrát skúšaní. Raz to boli živelné pohromy, inokedy zas rastlinní škodcovia či choroby dobytka. Extrémnym bol najmä rok 1940, keď vo februári ortuť teplomera klesla na -29 °C. Pre zmenu v júli tohto roku sa Prešovom prehnala víchrica s lejakom a hromobitím, ktorá trvala 2 hodiny. Vyhorelo niekoľko stodôl s hospodárskymi budovami. Úroda na poliach bola zdevastovaná. Obilie a okopaniny boli prúdmi vody doslova udupané. Extrémne škody utrpela pšenica a jačmeň. Solivarské lúky boli zatopené. Voda trhala cesty a odnášala hrádze, ktoré ľudia stavali na cestách. Vodný stav rieky Torysy bol 3 metre nad normálom. V dôsledku toho stúpli ceny väčšiny poľnohospodárskych komodít až o 25 % z ich predošlej ceny, čo nepriaznivo pocítili aj samotní Prešovčania.
Aj napriek tomu, že bol Prešov všemožne skúšaný, v rokoch 1939 – 1945 si udržal svoje postavenie a dokázal obhájiť titul metropoly východu.