PREŠOV – JEDNO Z VÝZNAMNÝCH CENTIER SLOVENSKÉHO NOVINÁRSTVA NA SLOVENSKU V ROKOCH 1918 – 1938 (Ján Džujko)
Dátum vzniku Československej republiky – 28. 10. 1918 nebol len dôležitým politickým, hospodárskym a kultúrnym medzníkom v dejinách Slovákov, ale stal sa aj významným predelom v oblasti slovenského novinárstva. Existencia nového štátneho útvaru, v ktorom Slováci získali podmienky pre svoj slobodný rozvoj, sa prejavila aj vo sfére novinárskej a časopiseckej produkcie stojacej v predchádzajúcom období takmer pred úplným zánikom.
Nový progres slovenského novinárstva po roku 1918 najlepšie dokumentuje kvantitatívny nárast počtu slovenských periodík. Z tohto aspektu mal po Bratislave a Košiciach dôležité postavenie aj Prešov. V rokoch 1918 – 1938 tu vychádzalo 42 po slovensky písaných novín a časopisov a tlačilo sa tu ďalších 8 periodík. Aj keď v niektorých prípadoch išlo skôr o pokusy vydávať noviny a časopisy, čo dokazuje predovšetkým ich krátka životnosť, väčšinou to boli úspešné periodiká usilujúce sa osloviť široké vrstvy obyvateľstva. Ich majiteľmi a vydavateľmi boli rozličné politické strany, spoločenské, hospodárske, kultúrne a cirkevné organizácie či spolky usilujúce sa prostredníctvom nich pôsobiť na ich čitateľov.
Zo širokej palety prešovských periodík tak môžeme menovite spomenúť aspoň niektoré významnejšie noviny a časopisy. Najsilnejšia politická strana v Československu Republikánska strana zemedelského a maloroľníckeho ľudu (agrárna strana) vydávala v centre Šariša týždenník Gazdovské noviny (1920 – 1938). Tie začali vychádzať v roku 1920 ako pokračovanie Šarišských hlasov. Tlačené boli, ako aj niektoré ďalšie, v Kníhtlačiarni sv. Mikuláša a ich prvým zodpovedným redaktorom bol Stanislav Marek. V závere 20. rokov mali aj rusínsku prílohu Russkij Zemledelec, ktorá začala vychádzať v roku 1928. Vtedy už redakcia sídlila v Košiciach.
Najsilnejšia slovenská politická strana Hlinková slovenská ľudová strana vydávala v Prešove týždenník Slovenská pravda (1920 – 1936). Ten sa tlačil v Kníhtlačiarni A. Kóscha a jej prvým redaktorom bol Alexej Duchoň. Týždenník patril k najväčším konkurentom Gazdovských novín, rovnako ako HSĽS bola konkurentom agrárnej strany. Jedny aj druhé noviny sa obracali najmä na východoslovenských roľníkov a snažili sa ich získať pre politiku svojej strany. Slovenská pravda zdôrazňovala slovenské požiadavky a konfesionálne reprezentovala slovenských katolíkov. V marci 1924 sa jej redakcia presťahovala do Košíc a v roku 1931 z Košíc do Bratislavy.
Z ďalších novín, ktoré vychádzali v Prešove môžeme uviesť týždenník Východný Slovák (1922 – 1935), ktorý sa postupne stal tlačovým orgánom viacerých politických strán, mesačne vychádzajúce periodiká hospodárskeho charakteru – Agra (1927 – 1938), od roku 1932 Slovenská agra, Družstevný zpravodaj (1929 – 1939), Prameň lacného života (1933 – 1938), od roku 1937 Prameň, so striedavou periodicitou vychádzajúce odborné časopisy Slovenské mlynárske noviny (1925 – 1939), Slovenské pekárske noviny (1927 – 1939), Učiteľský pedagogický časopis (1933 – 1939), náboženský mesačník Evanjelický východ (1933 – 1938), osvetový týždenník Šariš (1930 – 1938), mesačník pre deti a mládež Novinky pre slovenské deti (1919, 1923 – 1925) či podľa potreby vydávaný administratívny časopis Úradný list riaditeľstva pôšt a telegrafov v Košiciach (1920 – 1938). Aj keď to boli väčšinou lokálne a regionálne periodiká, ktoré nemohli súperiť s celoštátne vydávanou tlačou, predsa si dokázali získať značný počet čitateľov a predplatiteľov, a to nielen v rámci mesta, regiónu či Slovenska, ale aj za hranicami Československej republiky.