CHEROGERONTIKUM (Libuša Franková)
Prešovské kolégium zohralo významnú úlohu v kultúrnych dejinách Slovákov i v samotnom prešovskom školstve. Od začiatku 19. storočia sa stávalo významnou vedecko-vzdelávacou inštitúciou nielen v Prešove a v jeho okolí. Nositeľmi pokrokových demokratických trendov vo vzdelávacej i vedeckej činnosti boli jeho profesori a učitelia. Neúmerne k dosahovanej úrovni školy a odbornej kvalifikácie profesorov bolo ich zlé materiálne postavenie vyplývajúce z nízkych finančných príjmov.
Platy profesorov pozostávali z bezplatného bývania v školskom byte, z užívania záhrady a z peňažnej čiastky, ktorá u profesorov teológie predstavovala ročne 200 zlatých, u ostatných učiteľov menej. K platu patrili dve, prípadne jedna siaha dreva od mesta, dary od žiakov k meninám a alikvotná čiastka zo zápisného, školského aj pohrebného poplatku. Rektor školy dostával ešte mimoriadny riaditeľský príplatok. Uvedené zložky platu boli súčasťou príjmov iba profesorov vyšších tried. 7. júla 1828 bol preto na kolégiu založený podporný dôchodkový ústav pre evanjelických kňazov, profesorov, učiteľov a ich siroty a vdovy – Cherogerontikum.
Cieľom podporného dôchodkového ústavu bolo na základe jeho stanov finančne podporovať zostarnutých alebo vyslúžilých kňazov, učiteľov a profesorov. V prípade smrti mal podporovať ich vdovy a maloleté deti. Riadnymi členmi ústavu sa mohli stať vtedy, ak oznámili vedeniu ústavu v prvom roku svojho pôsobenia rozhodnutie stať sa jeho členom, spĺňali kritériá a predložili krstné, prípadne u ženatých aj sobášne listy. Členský poplatok pri vstupe sa rovnal veku člena a u ženatého dvojnásobku veku. Ročné členské bolo 5 zlatých a po tridsaťročnom platení bolo zrušené. Nárok na podporu mali členovia, ktorí štyridsať rokov pôsobili v Prešove. Pokiaľ nastúpili do zamestnania v Prešove po 1. januári 1786 boli povinní zaplatiť ústavu za predchádzajúce roky 6 % z ročných členských poplatkov.
Stanovy dôchodkového ústavu podrobne určovali nárok členov, ich vdov a sirôt na podporu v prípade, keď prestali úplne, alebo na istý čas (nie viac ako päť rokov) vykonávať povolanie nie z vlastnej viny. V prípade úmrtia člena mali jeho zákonitá vdova i siroty nárok na dôchodok. Ak vstúpila vdova opäť do manželstva, mali nárok na dôchodok len jej maloleté deti. Dôchodky boli vyplácané polročne.
Príjmy a majetok dôchodkového podporného ústavu predstavovali vstupné a ročné členské poplatky, ročné úroky kapitálu, dary a základiny. Kapitál podporného ústavu sa nemohol používať na bežné výdavky a základný kapitál nesmel klesnúť. Každoročne musela byť k nemu pripojená jedna tretina z členských príspevkov a úrokov. Ďalšie dve tretiny boli určené na výpomoc členom spolku, o čom rozhodovala verejná schôdza ústavu. Pri jej dôležitých rozhodnutiach bola potrebná dvojtretinová väčšina prítomných hlasov.
Opodstatnenosť založenia podporného spolku Cherogerontikum bola v neustálom zápasení kolégia s finančnými prostriedkami, čo možno dokumentovať napríklad Výzvou na podporu k slovanským národnostiam z 1. januára 1839 s cieľom zaktivizovať širokú verejnosť k jeho finančnej podpore v čase, keď sa jeho vyučovanie rozširovalo o nové predmety a narastal počet študentov aj učiteľov.