Ako Prešovčania oslavovali narodeniny prezidenta T. G. Masaryka (Peter Švorc)
Najvýraznejšou ale aj najpopulárnejšou osobnosťou medzivojnového Československa bol jeho prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Prezidentom sa stal 14. novembra 1918, keď ho revolučné Národné zhromaždenie jednomyseľne zvolilo do tejto funkcie. On sám bol v tom čase ešte v USA, kde ho zastihla správa o konci prvej svetovej vojny a o udalostiach vo vlasti, kde Národný výbor aj so Slovákom Vavrom Šrobárom 28. októbra 1918 vyhlásil v Prahe československý štát. Do vlasti sa tento vtedy 68-ročný muž vrátil až 21. decembra za veľkých ovácií Pražanov.
Popularitu si ako prezident-osloboditeľ udržal po celý život, a to až do takej miery, že sa v jeho prípade urobila ústavná výnimka, aby mohol zotrvať vo funkcii prezidenta nie dve sedemročné volebné obdobia pod sebe, ale doživotne.
T. G. Masaryk sa narodil 7. marca 1850, a tak roky 1920 a 1930 boli rokmi jeho okrúhlych životných jubileí, ktoré si chceli dôstojne pripomenúť rôzne inštitúcie, ale aj mnohí občania Československa. Nechýbali medzi nimi ani Prešovčania. Keď sa blížili okrúhle 80. narodeniny prezidenta, rozhodli sa uctiť si ho sochou, ktorú by postavili v meste, aby, stojac na čestnom mieste, pripomínala zásluhy Masaryka pri vzniku nového štátu i vymanenie sa Slovákov spod maďarského útlaku.
Iniciatívy sa ujal Okresný osvetový zbor v Prešove, ktorý navrhol, aby si mesto prezidentovo jubileum pripomenulo viacerými podujatiami. Už vo februári 1930 sa mali konať prednášky o Masarykovom živote a práci, na Masarykovu počesť mal byť založený spolok starajúci sa o stredoškolské študentstvo, Živnostenské spoločenstvo v Prešove malo 2. marca usporiadať slávnostné zasadnutie, o dva dni neskôr mal prešovský divadelný odbor Matice slovenskej a Živeny odohrať Stodolovu hru Bačova žena pre žiakov základných škôl a na nasledujúci deň aj v mestskom divadle pre prešovskú verejnosť. V predvečer Masarykových narodenín – vo štvrtok 6. marca 1930 sa mal konať lampiónový sprievod a nad mesto mal byť na náklady mestskej kasy vystrelený ohňostroj.
7. marec 1930 – deň narodenín prezidenta si Prešovčania pripomenuli vo všetkých kostoloch slávnostnými bohoslužbami a deti školskými akadémiami, ktoré sa uskutočnili na všetkých školách. O 11-tej hodine dopoludnia už Prešovčanov čakali na trhovisku vojaci. Tu sa začala slávnostná vojenská prehliadka, ktorá končila pred Bergerovou kaviarňou na Hlavnej ulici. Na ňu nadviazal vojenský promenádny koncert na námestí. Podujatí bolo ešte viac, a to aj v nasledujúcich dňoch. Mestské zastupiteľstvo zvolalo do radnice slávnostné zasadnutie na 10. hodinu v nedeľu 9. marca. Na ňom bol odhalený portrét Masaryka od maliara Kurta. Radní sa potom odobrali pred mestský hotel (Savoj), kde bol o 11,00 hod. slávnostne položený základný kameň pre pamätník prezidenta Masaryka. Slávnostným rečníkom bol legionár a bývalý poslanec Národného zhromaždenia Martin Oríšek, ktorý v Prešove zastúpil nemocného Dr. Antona Štefánka. 10. marca štafetu osláv prevzali prešovské rusínske (dobovo nazývané ruské) kultúrne spolky, ktoré zabezpečili prednášky o T. G. Masarykovi v mestskom divadle.
Čo sa týka miesta, na ktorom mal byť postavený pamätník T. G. Masaryka, to nebolo určené okamžite. Na jeho výber Prešovčania vytvorili komisiu. Zložená bola zo zástupcov mesta, pomníkového výboru a odborníka – architekta Roesslera z Prahy. Pred výberom polohy bolo komisii jasné, že to musí byť čestné miesto, na ktorom bude socha prezidenta stáť. Do úvahy prichádzalo len námestie. Prvé návrhy smerovali na miesto pred Kostolom sv. Mikuláša. Architekt však upozorňoval na to, že ak sa nemá socha prezidenta pred monumentálnym kostolom „stratiť“, musí byť aj patrične vysoká. To by si vyžiadalo minimálne sumu pol milióna korún a komisia mala k dispozícii len 150 tisíc. Druhé miesto, o ktorom sa uvažovalo, bola severná časť parku, kde by socha prezidenta bola obrátená tvárou ku kostolu. Aj to miesto padlo, lebo jeho tvár by bola obrátená na sever a strácala by sa pri slnečnom žiarení vo vlastnom tieni. Padol aj tretí návrh – miesto v rohu parku blízko pri radnici. Architekt odmietol aj ten, lebo to bolo miesto tiché, hodiace sa skôr pre bustu básnika. Štvrté miesto, ktoré malo dôstojný charakter, bol priestor Neptúnovej fontány. To ale odmietli samotní Prešovčania. Piatym miestom bola južná časť parku, kde sa vtedy nachádzala estráda pre hudbu, na ktorej sa hrávali promenádne koncerty. Ani tej sa Prešovčania nechceli vzdať. A tak nakoniec komisia rozhodla o mieste pred mestským divadlom, kde v roku 1930 ešte bolo stanovisko pre fiakre. Takáto voľba umožnila postaviť menšiu, a teda aj lacnejšiu sochu prezidenta, dívajúcu sa na juh – do slnka a v meste súčasne neprehliadnuteľnú. Pravda, voľba miesta bola jednou vecou a príprava miesta druhou. Žiadalo si to premiestniť stanovisko fiakrov, zväčšiť mestský park a vysadiť v ňom zeleň, ktorá by bola dôstojným pozadím zvýrazňujúcim sochu T. G. Masaryka. To však Prešov bol ochotný urobiť pre váženého i milovaného prezidenta T. G. Masaryka.