PREŠOVSKÉ PODZEMIE (Peter Švorc)
Podzemie odvždy prebúdzalo v ľuďoch mnohé otázky a podnecovalo ľudskú fantáziu, tvoriacu potom príbehy o udalostiach, ktoré sa odohrali, alebo mohli odohrať v podzemí mesta.
K najznámejším legendám patrí v Prešove tá, ktorá hovorí o tajnej chodbe, vychádzajúcej z podzemia Rákociho paláca. Tá mala viesť do ďalšieho rodinného sídla Rákociovcov, do kaštieľa vo Veľkom Šariši, ba až na Šarišský hrad. Hovorilo sa dokonca o takej chodbe, že ňou mohli prejsť kone ťahajúce koč. Jej existencia však nikdy nebola potvrdená. Realizácia takej zložitej stavby v dĺžke niekoľkých kilometrov by však bola veľmi náročná. Zrod tohto rozprávania mal pravdepodobne korene v možnej existencii tajných chodieb, ktoré mali viesť z niektorých meštianskych domov, možno aj z Rákociho paláca, za mestské hradby a slúžiť obyvateľom mesta, aby ho mohli v prípade núdze tajne opustiť. To, či to tak v skutočnosti bolo, môžu potvrdiť nálezy pozostatkov chodieb pri rekonštrukciách budov. K prešovskému podzemiu však rozhodne patria krypty všetkých veľkých kostolov mesta.
Krypta evanjelického Kostola Sv. Trojice
Patrí medzi krypty snáď najviac opradené tajomstvom, lebo nie je verejnosti už dlhé desaťročia, ba i stáročia prístupná. Nachádza sa pod hlavným oltárom a pôvodný vstup do nej viedol schodmi spod kazateľnice v ľavej časti predoltárneho priestoru.
Evanjelický kostol sa v roku 1671 prvýkrát dostal do vlastníctva jezuitov. Počas protihabsburských povstaní sa jeho vlastníci niekoľkokrát zmenili. V rokoch 1711 – 1773 bol v správe jezuitského rádu. Až v r. 1784 sa vrátil evanjelickej cirkvi. Počas jezuitskej správy bola krypta upravená, v r. 1754 aj rozšírená a využitá na pochovávanie tunajších jezuitov. Pochovaný je tu aj ich superior Juraj Postek († 1761). Z najvýznamnejších osobností je tu pochovaný jezuita František Perger (1700 – 1771), ktorý viedol stavbu prešovskej Kalvárie.
Evanjelici, ktorí naspäť získali svoj kostol sa zachovali voči už mŕtvym odporcom korektne. Rozhodli sa, že nebudú rušiť ich pokoj, ale aj že sa v krypte už nebude pochovávať. Jej vchod bol prekrytý ťažkou železnou platňou a uzavretý. Nad ním neskôr postavili lavice, čím sa pred zrakmi návštevníkov kostola hrobka natrvalo uzavrela. Jediným prístupom zostalo zamrežované okno, ktoré poslúžilo ako vstup len pri výnimočných situáciách. Pravdepodobne raz nelegálne pre vandalov, ktorí, hľadajúc cennosti mŕtvych jezuitov, rozbili štyri rakvy a sprehádzali ich pozostatky, a v 20. storočí dvakrát legálne, keď sa robili úpravy kostola. Naposledy 8. decembra 2003 pri izolácii jeho základov.
Dĺžka hrobky, ktorá tu je, má 18,4 m, jej šírka je 7,55 m. Šírka chodby krypty je 2,85 m a výška 2,35 m. Po oboch stranách sú v stenách otvory pre 56 rakiev. Len 16 z nich bolo využitých. Jezuiti boli v drevených truhlách vložení do úložných priestorov a otvor bol zamurovaný tehlami, zavakovaný maltou a na stenu bolo čiernou farbou napísané meno mŕtveho, dátum jeho narodenia (ako ho poznali) a smrti, prípadne miesto, odkiaľ pochádzal a funkcia, ak nejakú zastával.
V krypte vládne vlhký chladný vzduch, ktorý dokázal uchovať drevo rakiev a jednoduché časti oblečenia do dnes a vari ešte na dlhé roky aj kus starej prešovskej histórie.