O meste

Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli tu objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencií hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 6. a 7. storočia.

Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov stalo slobodným kráľovským mestom.

V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky, a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcimi sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov.

Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnila šíriace sa reformácie a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a úpadok mesta sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania ako výstraha pre ostatných. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a zač. 19. storočia, kedy sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením greckokatolíckej diecézy v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj významná židovská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli a preto v 19. storočí bol zastaralý systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.

Pôvod názvu mesta Prešov Legenda hovorí, že keď sa v 12.storočí uhorský kráľ Belo II. Slepý, zdržiaval v tomto kraji stratil sa svojej družine. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré v týchto končinách rástli v hojnom množstve. Keď ho večer našli rytieri z družiny, kráľ sa rozhodol z vďačnosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Z historického hľadiska však táto legenda nemá vierohodný podklad. Pomenovanie „Prešov“ sa objavuje až od 16.storočia. Dovtedy používaný názov Eperies je podľa slovenského historika profesora Uličného iba fonetickým prispôsobením staršieho slovenského názvu. Teda názov mesta Prešov nekorení v maďarskom slove „eper“ (jahoda), ale v slovanskom mene Preš.

Prehľad významných historických udalostí

6.- 7. stor. - počiatky slovanského osídlenia
1247 – prvá písomná zmienka o Prešove
1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III.
1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
1453 – prvý erb Prešova
1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok (od kráľa Ladislava V. Pohrobka)
1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša
1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
1687 – Caraffove jatky, 24 popravených meštanov
1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburgského povstania na čele s Františkom II. Rákocim
Koniec 18. storočia –príchod prvých Židov do Prešova
1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
1848 – stavba 1. židovskej synagógy
1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
16.6.1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád
1923-24 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
19.1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny
1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
1972 – Solivary – sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou
2010 - Solivary - zastavila sa ťažba soli - odkúpené Rakúskou spoločnosťou