Veľká doba v malom priestore
Medzinárodná vedecká konferencia historikov v Prešove
Veľká doba v malom priestore. Zlomové udalosti v mestách
stredoeurópskeho priestoru a ich dôsledky (1918 – 1929)
Prešov 5. – 7. október 2011
Martin ĎURIŠIN
V dňoch 5. – 7. októbra 2011 sa v Prešove uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia Veľká doba v malom priestore – zlomové udalosti v mestách stredoeurópskeho priestoru a ich dôsledky (1918 – 1929) za účasti historikov z ôsmich štátov Európy. Okrem Slovenska na konferencii vystúpili i renomované osobnosti historickej vedy z Rakúska, Nemecka, Českej republiky, Slovinska, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Organizátormi konferencie boli: Inštitút histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, Institut für Geschichte Karl-Franzens-Universität v Grazi, Katedra Jeana Monneta Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brne, Slovenská historická spoločnosť pri SAV v Bratislave, Historická spoločnosť kráľovského mesta Prešov, Slovensko-česká/ Česko-slovenská komisia historikov. Konferencia bola výstupom grantového projektu VEGA č. 1/0092/02 Multikultúrny a multietnický charakter východoslovenských miest a jeho vplyv na zlomové udalosti v ich dejinách 19. a 20. storočia a finančne ju podporili: Vyšehradský fond, Historická spoločnosť kráľovského mesta Prešov, Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a súkromné komerčné spoločnosti: Mgr. Miroslav Fecko – Femax Prešov, L.I.A.G., spol. s r. o., Košice – Šaca, OZEX, spol. s r. o., Prešov, GEMOR FASHION, spol. s r. o., Prešov.
Prof. PhDr. Peter Švorc, CSc., otvára medzinárodnú vedeckú konferenciu v Dvorane evanjelického kolégia. Foto Martin Ďurišin
Prvý konferenčný deň usporiadatelia umiestnili do historickej budovy evanjelického kolégia. Otvorenie tak prebehlo v jeho majestátnej Veľkej dvorane prednesením príhovorov členov predsedníctva. Vedenia a moderovania otvorenia konferencie sa ujal domáci usporiadateľ a autor myšlienky konferencie prof. PhDr. Peter Švorc, CSc., ktorý v príhovore vyjadril spokojnosť nad tým, že sa v Prešove podarilo opäť zorganizovať medzinárodné vedecké podujatie historikov, ktorým sa utužuje už akási tradícia úspešných prešovských konferencií so stredoeurópskou problematikou. Význam konferencie umocnil svojou prítomnosťou i rektor Prešovskej univerzity v Prešove prof. RNDr. René Matlovič, PhD., ktorý v príhovore vysoko ocenil medzinárodnú konferenciu na pôde Prešovskej univerzity a zaželal jej účastníkom úspešné vedecké podujatie. Aj ďalší dvaja spoluorganizátori konferencie prof. Dr. Harald Heppner z univerzity v Grazi a doc. PhDr. Vladimír Goněc, CSc., z Masarykovej univerzity v Brne vyzdvihli úroveň spolupráce s prof. PhDr. Petrom Švorcom, CSc., i celým historickým pracoviskom na Prešovskej univerzite a ocenili vyvinuté úsilie pri organizácii konferencie. Účastníkom konferencie sa za Inštitút histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove ako hlavného organizátora tohto vedeckého podujatia prihovorila i jeho riaditeľka doc. PhDr. Ľubica Harbuľová, CSc., ktorá privítala prítomných a vyjadrila spokojnosť nad tým, že vynaložené odborné i organizačné úsilie prináša svoje ovocie vo forme vedeckého sviatku – medzinárodnej konferencie – a popriala všetkým zúčastneným úspešný priebeh rokovania.
Prof. Dr. Harald Heppner a doc. PhDr. Vladimír Goněc, DrSc. pri otvorení konferencie
Usporiadatelia konferencie rokovanie rozvrhli do tematických blokov, ktoré na seba nadväzovali. V úvodnom bloku Mestá a regióny vystúpili traja referenti. Ako prvý vystúpil prof. PhDr. Roman Holec, CSc., ktorý vo svojom príspevku načrtol Zmeny etnického zloženia miest na Slovensku po roku 1918 a možnosti ich interpretácie, kde na príklade slovenskej a maďarskej historiografie naznačil politickú inštrumentalizáciu národnostnej štatistiky. Nasledoval prof. PhDr. Peter Švorc, CSc., s referátom Mestá východného Slovenska v čase prevratu (1918) a po ňom, v ktorom načrtol komplikovaný proces presadenia slovenského živlu a československej štátnej myšlienky vo východoslovenských mestách, ako i proces ich poslovenčovania, ktorý prebiehal celé medzivojnové obdobie. Záverečné vystúpenie prvého bloku, ktoré predniesol doc. Dr. Vincenc Rajšp, priblížilo Prelomy v mestách Slovinska v rokoch 1918-1919.
Ďalší blok konferenčných vystúpení bol venovaný mestám mimo karpatského oblúka. V jednotlivých referátoch boli predstavené mestá Brno, Graz, Klagenfurt a Budapešť. Doc. PhDr. Vladimír Goněc, CSc., sa venoval kontinuite a miere diskontinuity v rozvoji mesta Brna v rokoch 1918 – 1930 a postavil si otázku: Brno – od Vídně kam? Dr. Ulfried Burz z Klagenfurtskej univerzity predstavil Klagenfurt ako hlavné mesto dobytého hraničného územia v rokoch 1918 – 1929. Prof. Dr. Nikolaus Reisinger predniesol príspevok Graz ako centrálne miesto na južnej trase v prvom desaťročí po páde rakúsko-uhorskej monarchie, v ktorom zhodnotil prínos koľajovej dopravy na dynamický rozvoj mesta. Posledný referát Slovenská komunita v Budapešti a rozpad monarchie (1918 – 1920) prezentoval PhDr. Ivan Halasz, PhD., ktorý na príklade slovenskej evanjelickej komunity v Budapešti v pohnutých dobách revolúcií (občianskej, boľševickej a kontrarevolúcií) priblížil proces vysporiadania sa Slovákov s otázkou: zostať či odísť do ČSR. Prvý deň konferencie ukončili organizátori exkurziou po stopách zlomových udalostí v Prešove, ktorou, pútavým výkladom pri prešovských pamätihodnostiach, sprevádzal účastníkov PaedDr. Patrik Derfiňák, PhD.
prof. PhDr. Peter Švorc, CSc. a prof. Dr. Karl Schwarz – vystúpenie s referátmi
Druhý deň konferencie, 6. október 2011, prebiehal na Filozofickej fakulte a začal sa blokom Mestá v karpatskom oblúku. PhDr. Dušan Kováč, DrSc., vo svojom príspevku Medzi Prešporkom a Bratislavou sledoval premeny mesta Prešporok na Bratislavu v revolučných mesiacoch rokov 1918 – 1919. Ďalším referujúcim bol Mgr. Konrad Meus z Inštitútu histórie Pedagogickej univerzity v Krakove. Dr. hab prof. UR Wacław Wierzbieniec sa v referáte o židovskej obci v Ľvove venoval problému dobročinnosti a sociálnej pomoci v rokoch 1918 – 1929. Nasledovali historici z Ukrajiny doc. Igor Lichtej, CSc., a doc. Igor Šnicer, CSc., ktorí načrtli etnopolitický obraz dvoch miest vtedajšej Podkarpatskej Rusi – Užhorodu a Mukačeva. Záver tohto bloku patril domácemu Prešovu. PhDr. Martin Ďurišin sa vo svojom príspevku Prešov ako centrum „revolúcie“ – Slovenská republika rád (1919) venoval epizóde maďarskej boľševickej vlády v Prešove. Aj po tomto bloku sa rozvinula plodná diskusia. Konferencia pokračovala blokom Mesto a tlač, v ktorom s príspevkami vystúpili traja referujúci. Dr. Juliane Brandt z Mníchovskej univerzity na základe analýzy príspevkov z miestnych novín predostrela pohľad na Národno-štátny parlament z perspektívy hornouhorských miest a ich nemeckého obyvateľstva. Z domáceho Inštitútu histórie predniesol PhDr. Ján Džujko, PhD., referát, v ktorom charakterizoval Multietnický a multikultúrny charakter Prešova na stránkach východoslovenskej tlače v prvých rokoch samostatnej ČSR (1918 – 1920). Dr. Jerzy Kuzicki z Rzeszowskej univerzity vo svojom vystúpení vykreslil Každodenný život v Sanoku v prvých povojnových rokoch vo svetle miestnej tlače.
Za predsedníckym stolom sprava: doc. PhDr. L. Franková, CSc., PhDr. N. Jurčišinová, PhD., prof. Dr. K. Schwarz, prof. Dr. H. Heppner
Ďalšia časť konferencie s názvom Mesto a kultúrny život ponúkla netradične zaujímavé vystúpenia. Mag. Dipl. Ing. Dr. Alfred Weinmann predniesol príspevok Symbolika názvov ulíc vo svetle dejín začínajúceho sa 20. storočia na príklade Prahy a Bratislavy. Ďalší referujúci doc. PhDr. Peter Káša, CSc., predniesol príspevok s názvom Košice pred a po roku 1918 – obraz mesta v slovenskej a maďarskej umeleckej literatúre. Premeny nemeckého múzejníctva na Morave po roku 1918 predostrel vo svojom vystúpení Mgr. Otakar Kirsch, Ph.D. Referát Mgr. Pavla Mašaráka sa niesol v hľadaní odpovede na otázku, či vznik ČSR znamenal zlom v kultúrnom prepojení Brna a Viedne, predovšetkým na poli divadelného umenia. Tradične sa blok ukončil diskusiou. Záverečným blokom druhého dňa konferencie bol panel Mesto a vzdelanie, v ktorom odzneli vystúpenia troch referujúcich. Prof. Dr. Harald Heppner v príspevku Mesto a vysoká škola v strednej Európe po prvej svetovej vojne na základe porovnania vybraných univerzitných miest vo viacerých štátoch strednej Európy poukázal na to, aké problémy vznikali a akú úlohu preberali univerzity v mestskom živote. Doc. PhDr. Libuša Franková, CSc., sa vo svojom vystúpení zamerala na Kultúrno-osvetový život v Prešove v rokoch 1918 – 1928, ktorý v danom období zohral významnú úlohu pri rozvíjaní národného vedomia svojho obyvateľstva. PhDr. Nadežda Jurčišinová, PhD., v referáte priblížila Stredné školstvo v Prešove a šarišských mestečkách v rokoch 1919 – 1920 po príchode českých učiteľov, situáciu ktorého výrazne komplikovali zložité spoločensko-politické okolnosti. Diskusiou sa ukončila pracovná časť druhého dňa konferencie, ktorej program ale vo večerných hodinách pokračoval slávnostnou recepciou s kultúrnym programom.
Prof. Dr. Harald Heppner (Univerzita v Grazi), prof. PhDr. Peter Švorc, CSc. (Prešovská univerzita) a doc. PhDr. Vladimír Goněc, DrSc. (Masarykova univerzita v Brne)
Záverečný deň konferencie, 7. október 2011, rozdelili organizátori do dvoch blokov. V prvom bloku Mesto a cirkev predniesli príspevky rakúsky, maďarský a slovenský historik. Dr. h. c. prof. Dr. Karl Schwarz sa v referáte Teológia a univerzita v laických (svetských) časoch zameral na vplyv zániku dunajskej monarchie na protestantsko-teologické vzdelávacie pracoviská v Prahe, Bratislave a Viedni. PhDr. Pál Illes predstavil Cirkevno-rehoľný život v mestách na Slovensku po roku 1918. PhDr. Peter Kovaľ, PhD., sa v príspevku Gréckokatolícka cirkev a východoslovenské mestá v rokoch 1918 – 1929 pokúsil priblížiť vnútorný život a činnosť gréckokatolíckej cirkvi, v ktorej boli badateľné názorové trenice s ohľadom na jej multietnický charakter. Po plodnej diskusii sa konferencia blokom Mesto a hospodárstvo dostala do svojho finále. Referát Finančné ústavy po prevrate (1918 – 1929) a ich vplyv na život miest bývalej Šarišskej župy predniesol PaedDr. Patrik Derfiňák, PhD. V ňom finančné ústavy označil za rozhodujúce inštitúcie, ktoré mali vplyv na miestne hospodárstvo a celkovú prosperitu regiónu. Mgr. Marek Martin z Masarykovej univerzity v Brne sa v príspevku Premena zlínskej spoločnosti v prvej polovici dvadsiatych rokov (v kontexte podnikateľských aktivít miestnych obuvníckych firiem) venoval konkurenčnému politickému zápasu zlínskych firiem o radnicu. Zlaté roky „slovanského Nauheimu“ rozvoj kúpeľov Poděbrady po 1. svetovej vojne ako „salónu republiky“ je názov referátu, ktorý predniesol PhDr. Marek Ďurčanský, PhD., z Karlovej univerzity v Prahe. Záverečný príspevok prezentoval Dr. Łukasz Tomasz Sroka z Pedagogickej univerzity v Krakove.
Pohľad na účastníkov konferencie v Dvorane evanjelického kolégia. Foto Martin Ďurišin
Konštruktívna odborná diskusia ukončila rokovanie konferencie. V jej závere prof. PhDr. Peter Švorc, CSc., poďakoval zúčastneným za aktívnu účasť na konferencii, vysoko ocenil úroveň prednesených príspevkov a vyslovil nádej ďalšej odbornej spolupráce. Rovnako aj prof. Dr. Harald Heppner a doc. PhDr. Vladimír Goněc, CSc., ako odborní garanti a spoluorganizátori tejto medzinárodnej konferencie poďakovali za precíznu prípravu vydareného vedeckého podujatia stredoeurópskeho významu, ktoré v Prešove zapustilo korene tradície a Inštitútu histórie FF PU potvrdilo jej dobré meno i za hranicami Slovenska.
Ostáva len veriť, že ekonomické limity slovenskej historickej vedy v prešovských podmienkach nebudú brzdou rozvoja vedeckej spolupráce, ktorú konferencia rozvinula, a v budúcnosti sa na tradíciu úspešných medzinárodných vedeckých konferencií so stredoeurópskou problematikou opäť nadviaže.