Čo sa skrýva v Župnom dome (Ľuba Kováčová)
Na Slovenskej ulici č. 40 v Župnom dome nájdete Štátny archív v Prešove pobočku Prešov. Ide o inštitúciu, ktorá zbiera, triedi, zachraňuje a sprístupňuje rôzne písomné materiály zhotovené našimi predkami. V prešovskom archíve sa ukrývajú vzácne perly kultúrneho dedičstva nášho mesta. Aj keď nie úplne, tak aspoň torzovito prezrádzajú, čo sa v Prešove a v jeho okolí odohrávalo pred mnohými storočiami. Vek tých najstarších listín sa datuje 13. storočím, tých najmladších písomností zatiaľ rokom 1996.
Okrem vzácnych listín medzi skvosty patria aj štyri Pamätné knihy mesta Prešova, možno povedať kroniky, ktoré Vám chceme predstaviť a cez ne aj dejiny mesta a jeho obyvateľov.
Pamätné knihy začal v roku 1934 písať kronikár mesta Belo Klein-Tesnoskalský (1853 – 1941), rodák z Liptovského mestečka Hybe. Do Prešova prišiel v roku 1897 z predchádzajúceho pôsobiska v Banskej Bystrici. Tam bol vedúcim pozemkovej knihy a takú istú funkciu zastával aj v Prešove. Starí Prešovčania ho v úrade mohli stretávať až do roku 1922, keď odišiel do dôchodku. Po troch rokoch odpočinku sa opäť začal verejne angažovať. V roku 1925 sa stal knihovníkom a potom aj kronikárom mesta Prešov. S písaním mal už mnohé skúsenosti. Veršoval a publikoval od roku 1874 v maďarskom, nemeckom a slovenskom jazyku. Články písal pre miestne maďarské noviny a časopisy a po vzniku Československa v roku 1918 aj pre Šarišské hlasy, Slovenský svet, Slovenský obrázkový kalendár, Slovenské pohľady a Prúdy. V roku 1927 bol dokonca redaktorom časopisu Slovenská zástava. Písal najmä historické a literárnohistorické články a štúdie, ale aj memoáre a ľudovýchovné články. Prešovčanom však zanechal vzácnu prácu – históriu mesta v spomenutých pamätných knihách, ktoré sú uložené v archíve.
Pamätné knihy opisujú udalosti od počiatku mesta až do roku 1940. Len máloktoré mesto sa môže popýšiť takýmto vzácnym písomným prameňom, kde poznáme dejiny písané ručne v jazyku slovenskom. Sú doplnené peknými ornamentami, maľbami, obrázkami. Skrývajú plno tajomstiev, príbehov, príhod, povestí, ktoré nechceme, aby zapadli len prachom zabudnutia.
Prvá Pamätná kniha opisuje, kde leží Prešov, kedy a ako vznikol. Uvádza texty najdôležitejších listín mesta. Kráča jeho dejinami až po tzv. Caraffové jatky. Pri nich sa pristavil viac ako pri ostatných udalostiach v meste. Pravdepodobne preto, že predstavovali výnimočnú udalosť, aká sa predtým, ale ani potom v Prešove neodohrala. Podrobne opísal mučenie a utrpenie zemanov i mešťanov, obvinených zo zrady panovníka, ktorí boli následne sťatí, alebo zomreli iným hrôzostrašným spôsobom.
Druhá Pamätná kniha začína opisovaním udalostí z 18. storočia. Spomína dôležité listiny, návštevu cisára Jozefa II., politický, cirkevný, školský život mesta a končí rokom 1898, kde rieši otázku „Komu má patriť Prešovské katolícke gymnázium: cirkvi alebo štátu?“
Tretia časť začína koncom 19. storočia a opisuje udalosti, ktoré sa odohrali v meste do roku 1919. Spomína ako Prešovčania prežívali časy pred I. svetovou vojnou i počas nej, ponúka úryvky z dejín 67. pluku, ktorý bojoval v tejto vojne, ako aj udalosti z roku 1919, v ktorom Prešov zohral významnú úlohu a bo dokonca stanovený za hlavné mesto Slovenska v pamätných udalostiach spojených s vyhlásením Slovenskej republiky rád.
Štvrtá časť pamätnej knihy bola nájdená pri upratovaní tzv. Caraffovej väznice. Torzovité staré papiere boli zažltnuté, zašpinené, napadnuté plesňou. Tie museli archivári skompletizovať, vyčistiť a dať zviazať, aby zachránili časť dejín mesta zapísané Belom Kleinom. Táto pamätná kniha zachytáva dianie v Prešove od roku 1919 do roku 1940. Opisuje hospodársky, politický a náboženský život v meste. Rozpráva o divadle, vzniku rozhlasu, pamätníkoch, pomníkoch, školách. Zachytáva udalosti zo života občanov, vplyv II. svetovej vojny na mesto, návštevy významných osobností v Prešove a končí pozoruhodnými udalosťami, ktoré sa stali počas roku 1940.
Postupne by sme Vám chceli predstaviť časť zaujímavých udalosti písané v týchto pamätných knihách mesta Prešova. Na začiatku vyberáme z každej Pamätnej knihy malé úryvky.
Maďarské meno mesta odôvodňuje pôvod vzniku mesta od maďarského slová eper /jahoda/. Podľa podania kráľ Belo II. /Slepý/, ktorý sa rád zdržiaval na Šarišskom hrade robil časté výlety na voze do okolitého lesného vidieka. Raz, keď sa usadil na trávnik, nevidel, ale zacítil príjemnú vôňu. Hmatajúc rukou, našiel veľa jahôd a z chuti si zajedol. „Žiadam, hovoril kráľ, aby od tých čias vidiek tento nosil meno „Eperies“.
Pôvod mena mesta Prešov uvádza pamätná kniha vo viacerých podaniach.
Simon Feldmayer pochádzal z Nemecka. Bol vojakom a vynikal zvlášť v obrane Prešova. Generál Caraffa ho odsúdil na smrť. Keď mu to oznámili, vrazil si vreckový nôž do srdca a vykrvácal. Caraffa ho dal priviazať o konský chvost a dal ho vláčiť po meste. Potom ho rozštvrtili a na štyroch miestach na šibeň pribili.
Mesto Prešov vydalo Štatút ošatenia sa meštianstva v Prešove, z ktorého časť vyberáme:
Sudca a úradní páni, keď sa verejne objavia majú byť následovne odetí. Šaty nech sú zhotovené z jemného holandského súkna, farba môže byť ľubovoľná, ale skôr tmavšia...
Žena radného pána má mať na hlave poriadny záčes /konť/ a na to nech si položí jednoduchý čepiec...
Synovia nech nosia čierne čižmy, ale bez ostrôh...
Devy nech si vlasy pekne zapletú a položia na hlavu ako veniec, alebo nech ho nosia na chrbte...
Ak niekto nedodrží predpis, nech ho mestský strážnik najprv napomenie, a keď to neprospeje, nech z neho mestský drabant odrape odenie, aké mu nepatrí, hoc aj na verejnom mieste.
V roku 1908 navštívil Prešov veľký básnik Petöfi, ktorý píše o Prešove:“ Pán Boh zná, prečo takým milým mestom mi je Prešov, chutný, pekný, hlučný, rezký, priateľský, taký je ako jedna mohutná mladá nevesta. A k tomu ešte jeho okolie.“
Založenie filiálky banky Tatra v Prešove narazilo na veľké prekážky. Avšak dr. Aladár Böhl, mladý prešovský advokát, nerešpektoval výnos advokátskej komory a príčinil sa o to, aby 2. januára 1910 začala Tatra banka úradovať aj v Prešove.
Zápisky zo 67. pluku, ktorý bojoval v I. svetovej vojne:
Pluk išiel z Prešova 13. 8. 1914. Vo februári bol pluk prevezený do Karpát, kde postúpil ťažké boje. Skoro 30% mužstva omrzlo, lebo pluk bol celý čas bez prístrešia. Omrzlé údy museli byť amputované , často bez narkózy.
Po mníchovskom rozhodnutí úlohu Košíc prevzal na východe Prešov. Presťahovala sa aj rozhlasová stanica do Prešova, čo bolo veľmi významné pre Prešov. V krátkom čase z malej hotelovej izby klapačom umiestneným na budove Čierneho orla boli vysielané správy...
Dúfam, že určite by ste sa chceli dozvedieť ako tieto aj ďalšie príbehy pokračovali alebo skončili. Archív je studnicou nevyčerpateľných zdrojov kultúrneho bohatstva nášho mesta, preto by sme mali chrániť to čo história nám zanechala, aby sme mali úctu aj my k dnešným archívnym prameňom a aj my niečo zachovali pre našich potomkov.